Niekoľko rád pre tých, ktorí chcú robiť dobré školenia

Autor: Andrej Belas | 22.10.2015 o 12:54 | Karma článku: 3,88 | Prečítané:  615x

Ako konzultanta sa ma až príliš dotýkajú niektoré negatívne zvyky mojich „kolegov“ spôsobujúce celkovú averziu spoločnosti voči všetkému, čo sa týka školení, seminárov, prednášok a iných vzdelávacích nástrojov. Posúďte sami:

Každé školenie musí byť jedinečné

Ak školiteľ využíva vopred pripravené materiály (tlačené, elektronické) alebo akékoľvek iné podporné prostriedky, mal by sa uistiť, že sa nikde nenachádza dátum z predošlej prezentácie, názov inej firmy, odlišné mená alebo iné pozostatky z obľúbenej aktivity „copy-paste“.

Nie názov, ale obsah predáva

Často sa stáva, že účastníkov zláka na školenie nízky poplatok a jagavý názov. Následne sa celý obsah točí okolo všeobecne známych fenoménov a nakoniec dôjde k vyvrcholeniu v podobe vysvetlenia, že samotné princípy sú už niekoľko rokov rovnaké, len názvy sa zmenili. Nepredpokladám, že si taký typ školenia účastníci budú pochvaľovať, preto odporúčam voliť čo najvýstižnejšie pomenovanie obsahu.

Pozor na šírku záberu

Nedávno ma poriadne zaskočila šírka problematiky, ktorou sa školiteľ zaoberal. Citoval nám zákony z fyziky, odbočili sme do latinčiny a samozrejme preškolil nás aj z marketingu. Prednáška bola o technikách uzatvárania predaja a bolo nevyhnutné použiť aj príklady „z prírody“.

Som stotožnený s faktom, že paralely sú potrebné, treba však dávať pozor na dve veci: po prvé, ak už sa ide do iných vedných odborov, bolo by vhodné si k tomu niečo naštudovať (nielen preklady cudzej prezentácie), a po druhé, treba sa pripraviť na to, že v publiku bude niekto, kto danej problematike rozumie viac. Napríklad nejaký nadšenec fyziky alebo znalec prírodných zákonitostí..

Školiteľ = odborník na všetko

Tento bod nadväzuje na  ten predošlý a pomenúva jav, keď niekto s výborným prejavom a istotou v hlase povie akýkoľvek nezmysel. Obzvlášť keď stojí pred skupinou ľudí, ktorí si ho prišli vypočuť a nenájde sa nikto, kto by vedel oponovať.

To, že niekto prednáša o problematike, v ktorej sa vyzná a debata sa strhne k téme fungovania sociálneho systému v Severnej Dakote, ešte nemusí znamenať, že sa tento človek rozumie tejto téme, hoci aj naďalej zachováva sebavedomý prejav.

Vyhnúť sa tomu dá tak, že sa školiteľ drží iba problematiky, v ktorej sa dobre vyzná.

Konfrontácie sa netreba báť

Pravdepodobne som nedostal do rúk „učebnicu kompetencie školiteľa, zväzok č. 1.“, pretože som nikde nenašiel hrubo podčiarknuté pravidlo, že školiteľ musí mať vždy pravdu. Ak sa nejaký účastník rozhodne prehovoriť, je to dobrý znak toho, že to ešte mentálne nezabalil. A keď následne prejaví svoj názor, znamená to, že počúva, a hoci s názorom školiteľa nesúhlasí, nevadí - to predsa iba znamená, že má na vec iný názor. A takého človeka vôbec netreba spochybňovať, zosmiešňovať alebo nebodaj považovať za triedneho nepriateľa. Práve naopak, počas prestávky ho treba vyhľadať a získať prípadné podnety do diskusie.

Keď príde otázka, treba na ňu odpovedať

Otázka znamená záujem. Nech je akokoľvek provokatívna alebo špekulatívna, znamená, že minimálne jeden človek v publiku počúva a to je dobre. Na otázku treba odpovedať podľa najlepšieho vedomia a svedomia, alebo priznať nevedomosť. Profesionálne je tiež si ju v takom prípade zapísať a zistiť odpoveď dodatočne (ak je to k veci), prípadne dohľadať počas prestávky, zavolať skúsenejšiemu kolegovi, poradiť sa.., jednoducho čímkoľvek sa snažiť vyjsť v ústrety. Nie je prijateľné na otázku neodpovedať alebo odpovedať vyhýbavo.

Pozor na zbytočne negatívne reakcie

Ešte z čias školských lavíc máme v sebe zakorenenú prirodzenú averziu voči komukoľvek, kto neguje naše aktivity. Školiteľ by sa mal preto vyhnúť výrokom ako:

 „Nebavme sa o tom.“

„Končím túto diskusiu.“

„Nespravili ste, čo som od vás žiadal.“

„Na mojej prednáške nie je možné používať mobilné telefóny.“

„Odložte to!“

„Prestaňte sa rozprávať!“

Naopak, každá situácia sa dá riešiť aj citlivo. Ak sú telefonáty dôležité, treba ich ísť vybaviť von z miestnosti, do diskusie treba vtiahnuť aj ostatných otázkami, nesplnenú úlohu neriešiť alebo zistiť, čo bol dôvod, rozprávajúcich sa opäť len vtiahnuť do centra diania – a nie tváriť sa ako prísny učiteľ v škole.

So sebaprezentáciou to netreba preháňať

Keď má niekto za sebou mnoho rokov praxe, nemusí to automaticky znamenať, že je skvelý. A tým pádom tomu netreba ani pripisovať príliš veľký dôraz. Každý účastník je jedinečný a každého zaujíma, čo sa dozvie v danej chvíli na danej prednáške. Nezaujíma ho, koľko stoviek firiem a koľko tisíc ľudí prednášajúci odškolil, ale čo mu prinesie v tejto chvíli. Namiesto počítania rokov praxe by sa mal každý školiteľ venovať danému osadenstvu a skrátiť čítanie svojho životopisu. Každý účastník by sa mal predstaviť a  mať rovnaký priestor - nie je dôvod na to, aby školiteľ o sebe rozprával desať minút a účastníkovi nechal priestor na dve slová. Ak sa jedná o prednášku, kde na individuálny prístup nie je priestor, treba sebaprezentáciu skrátiť na nevyhnutné minimum. Kto by chcel vedieť viac, nájde si na webe.

Treba sa zaujímať o publikum

V prípade, že je počet účastníkov nižší a lektor sa rozhodne zoznámiť sa s každým tým, že im dá menovky a priestor na prezentáciu, mal by sa k tomu postaviť seriózne. Ak sa aj pýta a zapisuje si očakávania jednotlivcov, mal by obsah prispôsobiť týmto očakávaniam a pred koncom si dať tú námahu, aby zistil, či tieto očakávania boli naplnené. Inak je to celé iba zbytočné divadlo.

Fotky z dovolenky? To je asi vtip..

Niektorí (asi úspešní) školitelia majú tendenciu preberať model demonštrovania naplnených snov (asi zo západu) v zmysle: „Keď budete robiť to, čo tu odznie, budete sa mať tak dobre ako ja.“ Samozrejme dôležitá je sprievodná dokumentácia fotiek z dovolenky, z cesty okolo sveta, z jachty alebo v spoločnosti uznávanej celebrity. Možno sa mi raz podarí stretnúť na seminári niekoho, kto by toto vnímal ako skutočnú inšpiráciu, dovtedy by som školiteľom radil, aby sa tomu radšej vyhli.

Všetko nemusí byť v číslach

Treba rešpektovať inteligenčnú úroveň osadenstva. Ak sa nejaký človek dobrovoľne alebo po konzultácii so svojim nadriadeným rozhodne zúčastniť sa školenia/prednášky/seminára/tréningu, tak je jeho inteligencia na dostatočnej úrovni a nemusí dostávať všetko v jednoduchých číslach, ako napríklad: tri magické, sedem pravdivých, päť jedinečných, desať ultimatívnych, dva zaručené, osem definitívnych, atď.

Netreba urážať tých, ktorí sa školení nezúčastňujú

Celá agenda okolo vyššej inteligenčnej vrstvy (úspešní môžu byť iba piati zo sto) stojí na tenkom ľade. Určite to veľmi dobre znie ako názov knihy alebo motivačného DVD, ale dostať sa do diskusie s osemnástimi ľuďmi z dvadsiatich, že nech budú robiť čokoľvek, nebudú úspešní, je kontraproduktívne. Rovnako si treba dávať pozor na hodnotenie uchádzačov, ktorí nie sú fanúšikmi školení a ocitli sa na ňom len náhodou.

Školenie má vždy pôsobiť ako celok

Aj odborník na predaj, ktorý o ňom prednáša, pozná triky a používa ich. Inak by nestálo druhé školenie menej ako prvé, dva dni menej ako dvakrát jeden deň, nebola by zľava pri množstve účastníkov, a iné. Tieto sú samozrejme v poriadku a sú akceptované. Na čo si však treba dávať pozor, je, keď jednotlivé bloky školenia pokračujú na inom školení, keď pointa nie je dokončená alebo keď sa niektoré myšlienky iba naznačia s odvolaním na iný typ prednášky, aby ju spropagovali. Všetko zbytočné, iba pre efekt a zvraštené obočie účastníkov. Čo bolo sľúbené, to treba dodať. A v celku.

Školenie ako súčasť konferencie

Ak je školiteľ účastníkom konferencie a jemu poskytnutý priestor nie je taký, ako požadoval (napríklad z dôvodu krátkeho času), mal by vybrať takú časť, ktorá korešponduje s hlavnou témou konferencie. V opačnom prípade by mohol vyvolať u účastníkov nechápavé reakcie a tichý šepot v zmysle: „Asi je v nejakom priateľskom vzťahu s organizátormi, inak by tu nebol..“

Kto nevydal knižku, ten je „out“

Knižka je výborný doplnkový študijný materiál a keď je dobre napísaná, tak aj veľmi príjemné spestrenie času stráveného čakaním u zubára. Nie je to však podmienka k dokonalosti. A školiteľ, pokiaľ ju vydal, môže na ňu upozorniť, ale nie viac ako sedemkrát počas jednej hodiny:-)

Pohodlie nadovšetko

Ak je na dané školenie jasne definovaný rozpočet, mal by organizátor venovať maximálne úsilie tomu, aby sa účastníci cítili čo najpohodlnejšie. A to nepozostáva len z vody na stole, pera, papiera a prestávok. Treba uvažovať v širšej perspektíve: miestnosť by mala mať dostatočne zabezpečené vetranie – prísun čerstvého vzduchu, (prípadne klimatizáciu, ak už nie je možné vetranie).

Sedenie účastníkov by malo byť rozmiestnené tak, aby všetci mali aspoň približne rovnaký kontakt so školiteľom a dostatočný priestor na sedenie. Najčastejšie sa používa tvar „U“. Školské sedenie je absolútne nevhodné a sedenie typu: „prišlo nakoniec viac účastníkov, ako sme počítali“ je úplným zlyhaním organizácie.

Treba tiež premyslieť „únikovú cestu na toaletu“, aby počas prednášky nemuseli ľudia venovať polovicu svojej pozornosti faktu, že sa im nechce predierať pomedzi ostatných po ceste k dverám.

Poslednú vetu k pohodliu: Treba sa zamyslieť nad každým detailom, čo nestojí veľké peniaze a zmení pohľad na celkový obsah. Ak na človeka bude celý deň fúkať horúci vzduch z projektora, ťažko od neho očakávať, že si zo školenia odnesie aj niečo iné ako prepotenú košeľu.

Pohostenie je súčasťou školenia či chceme alebo nie

Realita občerstvenia na školeniach je asi prirodzenou reakciou na negatívne skúsenosti s „vyjedačmi chlebíčkov“. Pravdou ale je, že dobrý obložený chlebík nestojí majetok, nejaká tá sladká drobnosť  a miska s ovocím tiež nemusí organizátora finančne zruinovať. Navyše sa tieto základné prestávkové pochutiny dajú obstarať za pár eur tak, aby ich bolo dosť pre každého hosťa. Tí potom nemusia zápasiť o rozkrájané jabĺčko a testovať trvanlivosť čajového pečiva. Mne napríklad ešte doteraz  škrípe medzi zubami sušienka, ktorá na stole zjavne čakala niekoľko školiacich dní, kým prišiel odvážlivec ako som ja:-)

Na oblečení záleží

S týmto faktom netreba bojovať, treba sa mu prispôsobiť. Ak školiteľ podceňuje oblečenie, znamená to, že nepremýšľa nad tým, ako sa budú všetky oči upierať na jeho postavu, že nepripúšťa ani na jednu sekundu, že ho čo i len jeden účastník prestane počúvať a bude premýšľať nad tým, prečo nie je učesaný, oholený, upravený, prečo nemá čistú košeľu, nohavice, vyžehlenú blúzku, pančuchy bez očka, atď. Základné pravidlo: treba byť oblečený tak, aby na výzore nemal nikto pozornosť (treba sa prispôsobiť publiku).

Raz som sa spýtal kamarátky, ktorá absolvovala dvojdňové školenie o prezentačných zručnostiach, na spätnú väzbu. Povedala, že jediné, čo jej utkvelo v pamäti, bola šedá blúzka školiteľky s mapami pod pazuchami..

Úspech sa nedá predstierať

Sebavedomie, skúsenosti, úspešné metódy, solventní klienti a kamaráti – to všetko patrí k spoločným menovateľom dobrých školiteľov. Veľa metód totiž demonštrujú na príkladoch z praxe a veľa príbehov pochádza práve z ich života. Aspoň by to tak malo byť. Ak sa ale počas príprav školiteľ prezradí napríklad tým, že nie je ochotný za seba zaplatiť taxi alebo noc v hoteli, ak to od neho vzniknutá situácia vyžaduje, celá plejáda historiek o úspechu sa zrúti ako domček z kariet. Vyjde totiž najavo, že historky o solventných kamarátoch sú historky niekoho iného.

Školiteľ a jeho vlastný tím

Ťažko uveriť šikovnosti a správne použitej metodológií napríklad pri prednáške o správnom výbere podriadených, keď školiteľ nedisponuje žiadnym tímom alebo mu pomáha asistentka, ktorá rozhodne nespĺňa kritéria menované na prednáške. Rovnaká premisa platí aj v prípade prednášania o nábore a hodnotení obchodníkov, keď školiteľ vykonáva svoj predaj vo vlastnej réžií. Každý, kto patrí do tímu školiteľa, by mal spĺňať to, o čom prednáša.

Fatalizmus a egocentrizmus nepatria na prednášku v 21.storočí

„Ak vám niekto hovorí niečo iné, tak tomu nerozumie.“ Občas sa školiteľ, v snahe zvýšiť dôraz na svoje myšlienky a „prinútiť“ publikum chytiť konečne to pero s firemným logom do ruky a začať si písať poznámky, odviaže a upadne do vlastnej neomylnosti. Určite treba zdôrazniť dôležité myšlienky, najmä výstupy z jednotlivých blokov, no je dobré držať svoje ego na uzde a ostať pri zemi. Nikto nemá patent na rozum a nedisponuje metódami, ktoré fungujú na sto percent.

Netreba zabúdať na základy dobrej prezentácie

Mnohí skúsení školitelia s niekoľkoročnou praxou sa cítia natoľko sebavedomí vo svojej problematike, že často zabúdajú na základné pravidlá dobrej prezentácie. Napríklad použijú digitálnu prezentáciu, ktorá z väčšej vzdialenosti alebo za denného svetla nie je čitateľná, prípadne majú monotónny uspávajúci prejav alebo sa viac sústredia na obsah svojho posolstva ako na publikum. Existuje zopár základných pravidiel, ktorých by sa mal každý prezentátor držať bez ohľadu na svoje skúsenosti:

Použivať vizuálne pomôcky viditeľné pre všetkých účastníkov.

Používať mikrofón, ak je hlas prednášajúceho nevýrazný.

Pripraviť si a skontrolovať funkčnosť zariadení potrebných k prezentácii.

Udržať pozornosť publika, v prípade dlhšej prezentácie robiť prestávky.

Dodržiavať očný kontakt, používať intonačné prestávky.

Pracovať s obsahom (aktuálnosť, informatívnosť, relevantnosť, energickosť, dejová línia)

Kolegialita je základom profesionálneho prístupu

Občas nastane situácia, keď sa v miestnosti nachádzajú dvaja (prípadne viacerí) školitelia prednášajúci o podobnej problematike. Môže sa tak stať v prípade, že sú pozvaní na konferenciu alebo pracujú ako tím, alebo si to jednoducho situácia vyžaduje. Z vlastnej skúsenosti viem, že je to pre nich veľmi náročná situácia. Musia počúvať kolegu, prejavovať záujem o niečo, čo už predtým počuli a navyše by mali ísť príkladom a pôsobiť, že ich to zaujíma. Napriek tomu by to mali zvládnuť. Určite to pôsobí pre ostatných uchádzačov lepšie ako práca na počítači, vybavovanie e-mailov a samozrejme komunikácia na sociálnych sieťach. Ak totiž „kolega z brandže“ nemá dostatočnú úctu k prednášajúcemu, prečo by ju mali mať ostatní?

Menej je viac

Nedávno som zažil školiteľa s výborným prejavom. Jeho úvod bol vynikajúci a vtiahol do deja každého účastníka. Následne svoj blok zavŕšil zásadnou myšlienkou, ktorú si všetci poznačili a bolo vidieť, že spôsobil ten správny efekt. Potom pokračoval a uviedol ďalší blok s ďalšou zásadnou myšlienkou, potom ďalší a ďalší, a po štyridsiatich minútach už bolo jasné, že si nikto nepamätá, koľká zásadná myšlienka nasleduje a vôbec, čo bolo pred tým.

Ak má prednáška/školiaci blok dostatočne zaujímavú dejovú líniu, môže trvať aj viac ako desať minút, no dôležitá je celková pointa, jednoznačný prínos, výsledok, posolstvo, jednoducho zosumarizovanie toho podstatného. A tu by bolo vhodné nemrhať množstvom. V jednoduchosti je krása.

Kritika "neexistuje"

Vyskúšali ste niekedy priamo alebo nepriamo (cez dotazník) vyjadriť kritickú spätnú väzbu voči školiteľovi? A ako ju prijal? Prijal ju tak, ako „sa to má robiť“?

Mne sa podarilo ešte v časoch naivného videnia sveta vyjadriť spätnú väzbu v podobe dvojstrannej eseje lektorke, ktorú zazmluvnil môj zamestnávateľ na dlhšie obdobie. Keďže som vedel, že sa ešte uvidíme, snažil som sa byť veľmi konštruktívny. Moje návrhy smerovali k menšiemu objemu učiva, viacej interaktivity, menej písania a viac tréningov a hier. Lektorka svoju kompetenciu nadobudla počas takmer dvadsiatich rokoch učenia na škole a tak sa nemohla zbaviť niektorých metód nadobudnutých ešte počas minulého režimu. Pochopiteľne, nič sa nezmenilo a ďalšie školenia sa viedli v rovnakom duchu. Po tlaku vyvolanom aj ďalšími účastníkmi sa nám podarilo lektorku vymeniť za inú. Škoda - keby prijala kritiku a vedela na sebe popracovať „aj napriek svojej obrovskej praxi“, mohli sme spolupracovať naďalej.

Príklad síce starý, ale aktuálny. Školitelia sú v podstate učitelia z praxe a ich múdrosť je znásobená rokmi dosahovania úspechov. To však ešte neznamená, že by sa nemohli vo svojom obore zlepšovať a že by si nemohli z každej konštruktívnej kritiky niečo odniesť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?